News

Január 2023 – Štát môže zasahovať do podnikania viacerými spôsobmi. Najčastejším spôsobom ingerencie štátu do podnikania je regulácia podnikateľského prostredia, ktorá má dopady na výkon podnikateľskej činnosti. Jednou z oblastí, ktoré prešli v nedávnej dobe zásadnejšou zmenou právnej úpravy, je oblasť insolvenčného práva.

Do slovenského právneho poriadku bol v marci 2022 prijatý zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku (ďalej aj „zákon o riešení hroziaceho úpadku“), ktorého účelom je transpozícia smernice[1] o konkurze o reštrukturalizácii a insolvencii. Cieľom smernice bolo zaistenie, aby životaschopné podniky a podnikatelia vo finančných ťažkostiach mali prístup k účinným vnútroštátnym rámcom preventívnej reštrukturalizácie, ktoré im umožnia pokračovať v činnosti a aby sa zlepšila účinnosť reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní, najmä s ohľadom na ich skrátenie.[2] Prijatý zákon o riešení hroziaceho úpadku zavádza do právneho poriadku dva nové inštitúty a to verejnú a neverejnú preventívnu reštrukturalizáciu, ktorých využitie podnikateľmi môže spôsobom zasiahnuť do právneho a ekonomického postavenia veriteľov.

Podľa dôvodovej správy k zákonu o riešení hroziaceho úpadku je základným cieľom tohto zákona poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok „hrozí“, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní, čím by sa súčasne malo zabrániť strate pracovných miest a strate know-how, mala by sa maximalizovať celková hodnota pre veriteľov v porovnaní s tým, čo by získali v prípadnom konkurze, ako aj zabrániť zvyšovaniu nesplácaných úverov.

Ingerenciu štátu do podnikateľskej činnosti tu môžeme okrem iného vidieť aj v nastavení podmienok týchto preventívnych konaní[3] s rôznymi dopadmi na súkromnoprávnych a verejnoprávnych veriteľov. Nedá sa však prehliadnuť, že zmyslom Smernice, a v našom právnom poriadku aj zákona o riešení hroziaceho úpadku, je poskytnúť dlžníkom sledujúcim ich poctivé úmysly väčší priestor pre riešenie ich finančných problémov než majú k dispozícii v súčasnej dobe.[4] Nová právna úprava však zvýrazňuje aj postavenie veriteľov pri celom procese verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

1. Uplatňovanie pohľadávok pri preventívnej reštrukturalizácii

Pri verejnej preventívnej reštrukturalizácii zostavuje zoznam veriteľov dlžník, v ktorom označí všetkých známych veriteľov vrátane veriteľov sporných pohľadávok a výšku pohľadávok veriteľov, a to ešte pred podaním návrhu na povolenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie[5]. To predstavuje z pohľadu veriteľa zásadný rozdiel oproti formálnej reštrukturalizácii, kde si veritelia musia prihlásiť svoje pohľadávky pod sankciou ich následnej nevymáhateľnosti. Taktiež je zodpovednosť za riadne a úplné zostavenie zoznamu veriteľov prenesená na samotného dlžníka s možnosťou určitej ingerencie do tohto zoznamu aj zo strany veriteľov. Ak by dlžník tento zoznam nevypracoval riadne alebo by tam neuviedol všetkých známych veriteľov bol by to dôvod na zastavenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie, ak by sa o tejto skutočnosti súd dozvedel počas prebiehajúceho konania.[6] Za účelom právnej istoty sa zoznam veriteľov zverejní v obchodnom vestníku pri povolení reštrukturalizácie príslušným súdom. Veriteľom tak na jednej strane odpadá povinnosť prihlasovania svojich pohľadávok, na druhej strane je na každom veriteľovi, aby pristúpil ku kontrole svojej pohľadávky v zverejnenom zozname.

Neuvedenie veriteľa do zoznamu pohľadávok a  následne schválenie verejného plánu veriteľmi a jeho potvrdenie súdom môže mať na takéhoto veriteľa dvojaký účinok v závislosti či bol tento veriteľ dlžníkovi známy alebo nie. Ak by sa jednalo o známeho veriteľa, ktorý by bol dotknutým veriteľom, a dlžník ho opomenul uviesť do zoznamu veriteľov prípadne ho úmyselne do zoznamu veriteľov neuviedol, vymáhateľnosť takejto pohľadávky veriteľa nie je dotknutá. Z pohľadu veriteľa bude podstatné preukázať, že dlžník musel mať o existencii jeho pohľadávky vedomosť. Dôvodová správa k zákonu o hroziacom úpadku uvádza, že pokiaľ by v rámci konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii došlo k situácii, že veriteľ, ktorý je známym veriteľom a mal by mať postavenie dotknutého veriteľa, nie je zapísaný v zozname veriteľov ako dotknutý veriteľ alebo nie je vôbec zapísaný v zozname veriteľov, takýto veriteľ má samozrejme možnosť zvrátiť proces verejnej preventívnej reštrukturalizácie podaním kvalifikovaného podnetu, v ktorom však musí preukázať tú skutočnosť, že je dotknutým veriteľom a je veriteľom známym v zmysle definície známeho veriteľa. Okrem možnosti zvrátenia procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, však zo zákonných ustanovení vyplýva, že účinky nevymáhateľnosti pohľadávky nebudú pôsobiť na tohto veriteľa ani po riadnom ukončení preventívneho konania.

V prípade ak pohľadávka dotknutého veriteľa, ktorý nebol dlžníkovi známy ani 30 deň od povolenia preventívnej reštrukturalizácie, sa potvrdením verejného plánu stáva voči dlžníkovi nevymáhateľnou.[7]  Aj v tomto prípade bude dôkazné bremeno na veriteľovi, aby preukázal vedomosť dlžníka o jeho pohľadávke, v opačnom prípade sa takáto pohľadávka bude považovať za nevymáhateľnú.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorá môže mať vplyv na postavenie veriteľa vo verejnej preventívnej reštrukturalizácii, jeho výška jeho pohľadávky. Ako už bolo vyššie uvedené dlžníkom zostavený zoznam veriteľov zverejňuje súd v obchodnom vestníku. Minimálny rozsah údajov pre zostavenie zoznamu veriteľov určuje §4 vyhlášky k zákonu o riešení hroziaceho úpadku[8], podľa ktorej sa každá pohľadávka veriteľov zverejňuje v zozname v členení na identifikačné údaje veriteľa, právny dôvod, istina,  príslušenstvo pohľadávky, identifikácia zabezpečovacieho práva pohľadávky. To znamená, že je na dlžníkovi, aby okrem riadneho uvedenia istiny uviedol riadne aj všetko príslušenstvo veriteľovej pohľadávky.  

Z pohľadu veriteľa prichádzajú do úvahy dve možnosti, ako ingerovať do prebiehajúceho preventívneho konania vo veci výšky jeho pohľadávky:

1.1. Žiadosť o opravu a doplnenie zoznamu veriteľov

V prípade, ak pohľadávka veriteľa je uvedená v zozname veriteľov v nesprávnej výške, môže veriteľ požiadať dlžníka v lehote 30 dní od povolenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie o opravu alebo doplnenie pohľadávky do zoznamu veriteľov, v opačnom prípade sa na jeho žiadosť neprihliada.[9] To znamená, že ak by sa veriteľ nestotožnil s výškou svojej pohľadávky uvedenej v zozname pohľadávok, je oprávnený podať žiadosť o opravu tohto zoznamu a dlžník je povinný vždy takejto žiadosti veriteľa vyhovieť. Nesúhlasné stanovisko dlžníka je tu v tomto prípade irelevantné, a po začatí konania nemožno takéhoto veriteľa preradiť do kategórie sporných veriteľov. To podľa nášho názoru do značnej miery zvýhodňuje postavenie veriteľa pri uplatňovaní jeho oprav oproti dlžníkovi. Istou poistkou v tomto prípade je v prípade potvrdenie verejného plánu súdom ex lege zánik príslušenstvo nefinančnej pohľadávky[10] veriteľa voči dlžníkovi[11]. Teda, ak by si veriteľ uplatnil príslušenstvo v rámci svojej pohľadávky pro žiadosti o opravu, najmä rôzne pokuty voči dlžníkovi, ktoré doteraz uplatnené neboli a dlžník ich v pôvodnom návrhu neuviedol, limitujúcou uznateľnou výškou ex lege bude päť percent ročne z istiny nepeňažnej pohľadávky[12] veriteľa. Tu však nastáva praktický problém, kedy pre účely spracovania verejného plánu musí dlžník počítať s celou pohľadávkou veriteľa vrátane príslušenstva, ale po schválení verejného plánu časť nepeňažnej pohľadávky v podobe príslušenstva prekračujúceho päť percent ročne z istiny ex lege zanikne. Takéto riešenie určite neprináša právnu istotu ani pre veriteľa, ani pre dlžníka. De lege ferenda by bolo vhodné upraviť, že pre účely spracovania verejného plánu sa zohľadní príslušenstvo nepeňažnej pohľadávky maximálne do výšky päť percent ročne z istiny, čo mu zodpovedá aj následný zánik príslušenstva ex lege po schválení verejného plánu.

1.2. Kvalifikovaný podnet súdu na zastavenie preventívneho konania

Druhou možnosťou, ako môže veriteľ ingerovať do priebehu verejnej preventívnej reštrukturalizácie je možnosť veriteľa podať kvalifikovaný podnet.  Aktívne legitimovaný[13] na podanie kvalifikovaného podnetu už nie je každý veriteľ, ale iba významný veriteľ[14] alebo veriteľ, ktorému dlžník pod dočasnou ochranou neplní nové záväzky riadne alebo včas alebo ak dlžník nie je pod dočasnou ochranou, tak v prípade ak si neplní svoje záväzky riadne a včas. Z pohľadu pohľadávok veriteľa a skúmania výšky jeho pohľadávky tu prichádza do úvahy podanie kvalifikovaného podnetu príslušnému súdu, ktorý musí obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich zastavenie konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii podľa § 13 zákona o hroziacom úpadku. Medzi takýmito skutočnosťami, ktoré odôvodňujú zastavenie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je okrem iného uvedené, že súd verejné preventívnej konanie zastaví ak dlžník zoznam veriteľov nezostavil riadne, poprípade ak dlžník v návrhu alebo prílohách vedome uviedol nepravdivé alebo neúplné údaje alebo vyhlásenia, v zozname veriteľov neuviedol významného veriteľa, o ktorom vedel alebo mohol vedieť. Za nezostavenie zoznamu veriteľov je potrebné považovať, aj uvedenie nesprávnych výšok pohľadávok vrátane nesprávne uvedeného príslušenstva. Na jednej strane si má veriteľ v 30 dňovej lehote právo uplatniť u dlžníka opravu alebo doplnenie jeho pohľadávky do zoznamu pohľadávok pod sankciou následného neprihliadania. Na druhej strane obsahovo podobné právo môže viesť k zastaveniu celého procesu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, pretože veriteľ sa môže domáhať nesprávneho zostavenia zoznamu veriteľov v rámci podania kvalifikovaného podnetu na súde. Právo podať kvalifikovaný podnet je obmedzené iba ukončením verejnej preventívnej reštrukturalizácie. Preto môže nastať situácia, že veriteľ sa v 30 dňovej lehote nebude domáhať opravy alebo doplnenia zoznamu pohľadávok a následne z podobného dôvodu môže podať kvalifikovaný podnet za účelom zastavenia verejnej preventívnej reštrukturalizácie. V tomto prípade by preto bolo vhodnejšie de lege ferenda toto právo podať kvalifikovaný podnet najmä v bode riadneho zostavenia pohľadávok skôr z právnej úpravy buď vypustiť, pretože nápravy zoznamu veriteľov sa vie každý veriteľ domáhať už v rámci 30 dňovej lehoty od povolenia reštrukturalizácie alebo doplniť, že takéto porušenie tohto ustanovenia musí byť zásadne. V opačnom prípade by mal súd podľa aktuálnej právnej úpravy konanie o verejnej preventívnej reštrukturalizácii zastaviť.

2. Daňová otázka pri preventívnej reštrukturalizácii

Preventívna reštrukturalizácia má jednoznačne aj ekonomické dopady na veriteľov dlžníka. Tieto ekonomické dopady sú o to výraznejšie ak dochádza k odpisu časti pohľadávky veriteľov. Z tohto hľadiska bude mať na veriteľov dopad aj daňová právna úprava odpisu pohľadávok a to konkrétne odpis pohľadávok z hľadiska dane z príjmov a odpis pohľadávok z hľadiska dane z pridanej hodnoty.

2.1. Odpis pohľadávky a daň z príjmov

Do prijatia zákona o riešení hroziaceho úpadku bolo možné hroziaci úpadok riešiť v prípade insolvenčného riešenia prostredníctvom formálnej reštrukturalizácie. Pri tejto formálnej reštrukturalizácii si veriteľ uplatňuje odpis neuhradenej časti pohľadávky na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu v zdaňovacom období, v ktorom dlžník splnil riadne a včas voči veriteľovi pohľadávku (časť prihlásenej pohľadávky) vyplývajúcu mu z reštrukturalizačného plánu.[15] Aj veriteľ, ktorý si do reštrukturalizačného konania neprihlási svoju pohľadávku má právo na jej odpis a to už ňom schválenia reštrukturalizačného plánu a to do výšky, v akej by sa jeho pohľadávka stala nevymáhateľnou (odpustenou) podľa schváleného reštrukturalizačného plánu, ak by sa bol do povolenej reštrukturalizácie riadne prihlásil.

Otázka odpisu pohľadávky veriteľov pri preventívnej reštrukturalizácii z pohľadu dane z príjmov nie je osobitne upravená zákonom. To znamená, že v prípade ak dôjde k schváleniu verejného plánu, ktorý počíta s odpisom časti pohľadávky veriteľa, tak takýto odpis pohľadávky nebude oslobodený z dane príjmov. V praxi uvedený režim spôsobí dodatočné náklady pre samotných veriteľov, ktorý tak v prípade väčšieho odpisu ich pohľadávok vyplývajúcich z verejného plánu nemusia byť ochotný znášať dodatočné (daňové) náklady súvisiace s odpisom pohľadávok a predložený verejný plán neschváliť. V tomto prípade by bolo de lege ferenda vhodné doplniť do zákona o dani z príjmov oslobodenie odpisu pohľadávok, ktorý vyplýva z výsledku preventívneho konania.

2.2 Odpis pohľadávky a režim DPH

Novelou zákona 344/2020 Z. z. o dani z príjmov bola do slovenského právneho poriadku prijatá úprava týkajúca sa odpisu pohľadávok a jeho vplyvu na daň z pridanej hodnoty. Novela zaviedla do zákona o dani z pridanej hodnoty možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty za dodanie tovaru alebo služby. V prípade reštrukturalizácie a schválenia reštrukturalizačným plánom, ktorý predpokladá odpis časti pohľadávok veriteľov, je veriteľ oprávnený postupovať podľa § 25 ods. 1 písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty a vykonať opravu základu dane z dôvodu zníženia ceny za dodanie tovaru alebo služby na základe reštrukturalizačného plánu ňom uvedeným podľa § 155 ods. 2 ZKR. V prípade, ak by si pohľadávku do reštrukturalizačného konania neprihlásil[16] má taktiež nárok na opravu základu dane podľa § 25a ods. 2 písm. g) zákona o dani z pridanej hodnoty v rozsahu, v akom by nebola uspokojená, aj keby ju dodávateľ do reštrukturalizácie prihlásil.[17]

Uvedený režim pri dani z pridanej hodnoty bude aplikovateľný aj v prípade preventívnych konaní. To znamená, že veriteľ v prípade ak došlo k odpisu pohľadávok a súčasťou pohľadávky je aj zaplatená daň z pridanej hodnoty, je tento veriteľ oprávnený opraviť základ dane z dodaného tovaru alebo služby z dôvodu zníženia ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti[18].

Pri oboch prípadoch si je potrebné uvedomiť, že opráva základu dane zo strany veriteľa má za následok povinnosti opravy základu dane aj u dlžníka, ktorý tak bude povinný zaplatiť svoju daňovú povinnosť ihneď[19] po schválení reštrukturalizačného alebo verejného plánu. Uvedená finančná povinnosť dlžníka, môže do značnej miery sťažiť prípadne znemožniť plnenie reštrukturalizačného alebo verejného plánu a to z dôvodu odčerpania značného množstva peňažných prostriedkov, najmä ak je takýchto veriteľov väčšie množstvo.[20]To môže viesť až k platobnej neschopnosti dlžníka a zmareniu celého ozdravného procesu. De lege ferenda by bolo vhodné nastaviť mechanizmus opravy základu dane z pridanej hodnoty z pohľadu dlžníka tak, aby mal väčší časový priestor na úhradu svojich splatných daňových záväzkov vzniknutých v dôsledku schválenia verejného alebo reštrukturalizačného plánu. Riešením by bola možnosť/povinnosť nastaviť splátkový kalendár medzi dlžníkom a daňovým úradom.

Záver

Nová právna úprava verejnej preventívnej reštrukturalizácie zasahuje do postavenia veriteľov a dlžníkov v rámci ich podnikateľskej činnosti. Samotné nástroje chrániace postavenie veriteľov v rámci prebiehajúceho konania o verejnej preventívnej reštrukturalizácii dávajú veriteľom možnosti uplatňovať svoje práva týkajúce sa ich pohľadávok a nárokov voči dlžníkovi. Pri možnosti veriteľov zasiahnuť do zoznamu veriteľov najmä v časti výšky ich pohľadávok však veritelia musia uplatniť svoje nároky včas, inak sa na ich ďalšie žiadosti neprihliada. Pri príslušenstve pohľadávok veriteľov je potrebné poukázať na limitáciu príslušenstva nepeňažných pohľadávok po schválení reštrukturalizačného plánu a nesúladu tejto právnej úpravy s časťou pohľadávok v rámci schváleného reštrukturalizačného plánu. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto riešenie určite neprináša právnu istotu ani pre veriteľa, ani pre dlžníka.

Ďalšou spornou časťou je možnosť namietania zoznamu veriteľov aj po uplynutí lehoty na opravu a doplnenie zoznamu veriteľov prostredníctvom kvalifikovaného podnetu adresovanému súdu. Následkom tak môže byť zastavenie verejnej preventívnej reštrukturalizácii z dôvodu, že zoznam veriteľov nebol zostavený riadne (chybná riadna výška pohľadávok), čo môže spôsobiť neistotu v celom procese preventívneho konania až do jeho právoplatného skončenia. Preto aj v tomto prípade navrhujeme zmenu právnej úpravy, aby táto skutočnosť nemohla byť veriteľmi zneužitá, najmä pokiaľ ide o nezásadné odchýlky súm pohľadávok veriteľov.

V rámci daňových otázok pri preventívnej reštrukturalizácii navrhujeme doplniť právnu úpravu týkajúcu sa odpisu pohľadávok z pohľadu dane z príjmov, aby bola právna úprava vôbec použiteľná v praxi. Taktiež by bolo vhodné sa zaoberať otázkou dane z pridanej hodnote a jej uplatnenia po skončení preventívneho konania, aby následne opravy základu dane a vznik daňovej povinnosti dlžníka voči daňovému úradu nespôsobili potenciálnu platobnú neschopnosť dlžníka a nezmarili tak celý proces verejnej preventívnej reštrukturalizácie.

Pozn.: Článok bol pôvodne publikovaný v titule Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Zásahy verejnej moci do podnikania a obchodovania: Pocta profesorovi Jánovi Husárovi (ISBN 9788057401551). 

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady o preventívnej reštrukturalizácii, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132 (ďalej aj „Smernica“).[2] Pozri bližšie DAMMANN, G.  in PAULUS, CH. G., DAMMANN, G. (eds.) European Preventive Restructuring, Directive (EU) 2019/1023, Article-by-Article Commentary. München: C. H. Beck-Hart-Nomos, 2021, s. 36.[3] Preventívnym konaním sa rozumie verejná preventívna reštrukturalizácia alebo neverejná preventívna reštrukturalizácia.[4] KISLINGEROVÁ, E.  Některé aspekty financování podniku úpadce podle nové evropské směrnice SCHONFELD-KUDĚJ-HAVEL a kol.  Insolvenční praxe. Problémy a výzvy pro léta dvacátá. 2020, s.200.[5] Ust. § 29 ods. 1 zákona o hroziacom úpadku.[6] Ust. § 13 ods. 1 písm. d) a e) zákona o hroziacom úpadku.[7] Ust. §46 ods. 4 zákona o hroziacom úpadku.[8] 0[9] Ust. § 30 ods. 1 zákona o hroziacom úpadku.[10] Zákon o riešení hroziaceho úpadku sa však nevzťahuje na príslušenstvo peňažnej pohľadávky.[11] Ust. § 28 ods. 2 zákona o hroziacom úpadku.[12] Za nepeňažnú pohľadávku podľa §2 ods. 1 písm. m) zákona o hroziacom úpadku je potrebné rozumieť inú pohľadávku ako pohľadávku z úveru alebo obdobného plnenia, ktoré úveru hospodársky zodpovedá; pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa za nefinančnú pohľadávku nepovažuje.[13] Aktívne legitimovaný na podanie kvalifikovaného podnetu je podľa § 14 ods. 1 zákona o hroziacom úpadku správca, veriteľský výbor alebo člen veriteľského výboru, poradca, významný veriteľ, veriteľ, voči ktorému dlžník porušuje povinnosť podľa § 13 ods. 2 písm. c) alebo písm. d), alebo zákonný sudca.[14] Významným veriteľom je veriteľ, ktorého nespriaznené pohľadávky predstavujú aspoň 5 % všetkých nespriaznených pohľadávok.[15] Uvedené vyplýva z ust. § 19 ods. 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.[16] V tomto prípade pôjde podľa vymedzenia v zákone o dane z pridanej hodnoty o nevymáhateľnú pohľadávku[17] K administratívnym povinnostiam súvisiacim s vykonaním opravy základu dane pri nevymožiteľných pohľadávkach pozri bližšie BEŇO, M. Komentár k novele zákona o DPH In DPH v praxi, 2021, roč. 9, č. 1, s.10.[18] Ust. §25a ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.[19] Po splnení zákonných povinnosti zo strany veriteľa (dodávateľa), ktoré vyžaduje zákon o dani z pridanej hodnoty. Bližšie §25, §25a a §53b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.[20] Ku kritiky tohto konceptu pozri bližšie SEDLÁČEK, D., KRCH, D. Problematika daně z přidané hodnoty při sanačním řešení úpadku dlužníka a při preventivní restrukturalizaci. In SCHONFELD-KUDĚJ-HAVEL a kol. Preventivní restrukturalizace. Revoluce v oblastí sanací podnikatelských subjektů. 2021, s.188 a nasl.